Načo je škola?
Laco 4 februára, 2009
Workaholic cituje Setha Godina a ako učiteľ sa zamýšľa nad otázkou, načo je vlastne škola – a čo spoločnosť očakáva od pedagógov.
Cílem vzdělání je
- Stát se informovaným občanem. (obyvateľom, človekom)
- Být schopen číst pro potěšení.
- Získat základní dovednosti pro získání zaměstnání.
- Zvládat standardizované testy.
- Sjednotit společnost – alespoň trochu.
- Odfiltrovat nebezpečné myšlenky
- Nabídnout dětem něco na práci po dobu, kdy jejich rodiče vydělávají peníze.
- Naučit budoucí občany, jak zapadnout.
- Naučit budoucí občany toužit. (v origináli sa hovorí o konzumentoch – zákazníkoch)
- Vybudovat sociální síť.
- Vytvořit budoucí vůdce národa, kteří nám pomohou soutěžit na světové úrovni.
- Učit se pro učení.
- Pomáhat lidem, aby se začali zajímat o své okolí a stali se produktivnější.
- Sebrat zbraně proletariátu.
- Vybudovat základy, pod které nemůže „běžný“ člověk klesnout.
- Najít a oslavovat zázračné, geniální a talentované osobnosti.
- Naučit děti pravidelně cvičit, správně se stravovat a předcházet zdravotním problémům.
- Naučit budoucí občany poslouchat autority.
- Naučit budoucí všechny zaměstnance dělat to stejné.
- Zvýšit zájem o umění a kulturu.
- Naučit kreativnímu myšlení a dovednost řešit problémy.
- Odstranit problémy s pravopisem.
- Zlepšit emoční inteligenci.
- Snížit zločinnost pomocí občanské výchovy a etiky.
- Zvýšit porozumění tomu, jak správně žít.
- Zajistit, aby měly sportovní týmy dostatek hráčů.
- Vychovať budúcich vedcov, ktorí rozvinú úroveň poznania (v medicíne a technológiách)
Čo od školy určite neočakávam:
Uniformitu, konformitu a (pod)priemernosť ako (pseudo)ideál sme tu už mali. Dodnes sa na školách stretávame s tým, že nie je zdravé vyčnievať z davu, že treba držať hubu a krok. Škola by nemala učiť ako zapadnúť, ako sa prispôsobiť, ako pokorne a poslušne sklopiť hlavu a nemala by oslavovať priemernosť. Preto škrtám zo zoznamu body 8,12,18,19 a zvezie sa s tým aj bod 5. Na druhej strane, ani opačný extrém – elitárstvo – nie je riešenie. Preto odmietam aj body 11 a 16. To, že oba tieto extrémy sú v súčasných školách prítomné, považujem za patológiu.
Čo v zozname považujem za nezmyselné a/alebo zbytočné:
4 – Testy (štandardizované i neštandardizované) by nikdy nemali byť cieľom, ale len jedným z viacerých možných prostriedkov ako dosiahnuť niečo iné: napríklad identifikovať vhodnejších kandidátov pri výberových konania, diagnostikovať poruchy a pod.
6 – Na elimináciu nebezpečných ideí škola nemá nástroje. Svojimi pravidlami síce môže dosiahnuť čiastočné potlačenie verejných prejavov, ale takéto správanie bude vynútené, účelové a nepovedie ku skutočnej zmene zmýšľania.
14 – Chudáci proletári všetkých krajín, spojte sa! 🙂 Ale rýchlo! Školy sa postavia proti vám a zoberú vám vaše „zbrane“…
24 – Morálny vývin prebieha inak, ako učením sa na občianskej náuke. Znižovanie zločinnosti nie je úlohou učebníc, písomiek, známok na vysvedčení. Takéto očakávania sú nerealistické.
26 – V našom stredoeurópskom priestore takéto previazanie nefunguje
Čo očakávam od školy ako minimálny štandard:
15 – Škola by skutočne mala vytvoriť základy, pod ktoré bežný jednotlivec neklesne. Pod tento hlavný cieľ môžeme integrovať aj ďalšie body:
3 – Po absolvovaní vzdelávecieho procesu by jednotlivec mal byť schopný nájsť si zamestnanie a postarať sa o seba po ekonomickej stránke.
7 – na prvý pohľad má tento cieľ sarkastický nádych. V skutočnosti je však táto úloha školy plne legitímna. Pokúsim sa o extrapoláciu: existujú ľudia, ktorí chodia do práce len preto, že musia – aby si zarobili na živobytie. Práca ich nebaví, nenapĺňa, nie je priestorom ich sebarealizácie. Ale pracujú – lebo musia. Podobne aj deti z rodín, pre ktoré vzdelanie nie je hodnota, nevidia iný zmysel škola, ako „stráženie“ a „vyplnenie času“.
10 – Ak pod pojmom sociálna sieť nerozumieme Facebook, ale skôr existenciu širších vzťahov –
17 – človek by očakával, že základné sebaosblužné návyky bude dieťa ovládať už pred nástupom do školy. Škola však môže prispieť k tomu, aby sa takéto návyky posilnili.
22 – Nie je gramotnosť ako gramotnosť.
Nadštandard – pre záujemcov:
1 a 2 – Opäť zopakujem to isté: nie je gramotnosť ako gramotnosť. Schopnosť pracovať s informáciámi a prípadne čítať pre vlastné potešenie nie je minimálny štandard, ale pre úspešný život to je nevyhnuťnosť. Doslova.
9 – Na prvý kukuč som chcel bod vyškrtnúť, pretože motivácia má trochu inú štruktúru, než s akou pracuje škola v rámci vzdelávacieho procesu. Túžby sú vlastné a prirodzené každému. Ak však budeme hovoriť o konzumentoch – teda klientoch a zákazníkoch, dostaneme sa k inému významu. Skutočne mi na školách chýba mediálna výchova, ktorá deťom pomôže naučiť sa rozlišovať správu od reklamy, posudzovať objektívnosť, brániť sa mediálnym manipuláciám atď. Nebudem sa o tomto bode zbytočne rozpisovať – skvelo to už rozviedol Piki vo svojom článku Učme decká narábať s reklamou vôkol nás.
13 – Stať sa proaktívnym je jedným z predpokladov úspešného a šťastného života. Detaily však presahujú rozsah článku, píšem si to ako námet do budúcnosti.
20 – Opäť sa dostávame ku gramotnosti v jej kultúrnom význame, ale dodávam, že škola by mala nielen zvýšiť záujem o kultúru, ale aj pomôcť deťom naučiť sa využívať výdobytky civilizácie (ehm).
21 – Kreativita dnes letí. 😉 A po období priemernosti je to aj pochopiteľné, aj žiadúce.
23 a 25 – Emocionálna inteligencia či správny život sú neskutočne vágne pojmy. Kto je autorita na to, ako správne žiť? A čo je to tá „emocionálna inteligencia“? Buzzword? Ak sa však pozrieme na tieto fenomény hlbšie, ich význam sa stane viditeľnejším.
27 – Schopnosť svojim dielom prispieť k rozvoju (nielen) poznania, ktoré ako civilizácia máme, považujem za akúsi deliacu čiaru medzi zbytočnými a užitočnými ľuďmi.
Pre úplnosť musím dodať, že všetky tieto nadštandardné služby nie sú a nemôžu byť úlohami osamotenej školy, vytrhnutej zo širšej siete. Takéto ciele sa dajú dosahovať len spoločným úsilím rodín, škôl, krúžkov, neziskoviek, cirkví, športových klubov, umeleckých škôl, atď.
Podčiarknuté a spočítané:
Pre svoju osobnú potrebu mám túto tému už pár rokov zodpovedanú. Nehovorím len o škole – lebo skončím pri bifľovaní, známkach a stresovaných učiteľkách. Hovorím skôr o edukácii. Tak sa nezameriam len na inštitúciu školy, ale na človeka. Po absolvovaní edukačného procesu by dieťa – pravdepodobne už dospelé – malo byť schopné:
- postarať sa o seba po ekonomickej i sociálnej stránke
- nadviazať a udržiavať medziľudské vzťahy od tých najvšeobecnejších (napríklad spolunažívanie so susedmi, fungovanie v pracovnom kolektíve), cez kamarátstva a priateľstvá až po naintímnejšie – schopnosť založiť rodinu a vychovávať deti.
- primerane prispôsobovať svoje konanie zmeneným podmienkam – adaptovať sa
- rešpektovať formálne a neformálne pravidlá: zákony, práva druhých…
- využívať možnosti civilizácie a kultúrne hodnoty a v rámci svojich možností prispieť k ich ďalšiemu rozvíjaniu
(via Emil Komárik)
Celkom jednoduché, nie?
- Inšpirovaný
- Comments(1)