Sladko spiaci vychovávatelia
Laco 18 novembra, 2009
Zopár chlapcov chcelo pred rokom utiecť z polepšovne v Čerenčanoch. Aby sa im to úspešne podarilo, pri úteku chceli zavraždiť spiaceho nočného výchovateľa. Celé to však prasklo, chalani skončili vo väzbe a po roku ich súd poslal za mreže – jedného na 2 roky, druhého na 3,5 roka.
Nechcem diskutovať o samotnom čine – na to mám iba slabé informácie z médií. Nechcem sa vyjadrovať k rozsudku. Tie (zatiaľ) nie sú verejne dostupné, takže polemika na základe rozriedených sprostredkovaných informácií by nemala to správne čaro. Ale na celom prípade ma zaujal jeden detail: chceli zavraždiť spiaceho vychovávateľa.
Ešte raz a pomaly: nočný (alebo aj pomocný) vychovávateľ prichádza do práce večer a má službu počas celej noci. Ráno svojich zverencov odovzdá do rúk kolegom učiteľom alebo tzv. denným vychovávateľom. Nie je to žiaden lekár, ktorý po svojej riadnej službe na oddelení alebo v ambulancii ťahá ďalšiu dvanásťhodinovú službu na pohotovosti. V reedukačnom domove (a podobných paródiách na špeciálnopedagogické inštitúcie) je to riadne pracovné miesto, nie nadpráca. A čo je pracovnou náplňou tohto vychovávateľa? Za čo je platený? Za to, že si v práci počas služby sladko spinká… Keďže čin bol vopred plánovaný a pripravovaný, nešlo o „náhodné zadriemanie“, ale o pravidelnú, systematickú, všetkým verejne známu „pracovnú náplň vychovávateľov“. No nezabite takých zamestnancov!
…Prejdite sa po reedukačných domovoch, detských domovoch, diagnostických centrách a po ďalších zariadeniach internátneho typu. A zistíte, že platiť zamestnancov za ničnerobenie je aj dnes bežnou súčasťou firemnej kultúry mnohých týchto inštitúcií.
- Celkom vážne
- 4 komentáre
Dobra poznamka. Mozno by mal byt vychovavatel sudeny za zanedbanie pracovnych povinnosti.
Možno áno. Ale o toho jedného chudáka, ktorého takmer zavraždili, mi ani tak nejde. Ide mi skôr o systémovú chybu v inštitucionálnej starostlivosti, čoho dôsledkom sú aj „spiaci vychovávatelia“, aj hŕba ďalších menších či väčších excesov…
Mne to je jasne. Len ako napravit system, ked nezacneme individualne.
Tak v tom mám náhodou jasno. 😉 Nejde mi ani tak o potrestanie jedného zamestnanca – v takýchto a podobných prípadoch za najzodpovednejšieho považujem riaditeľa zariadenia. On je štatutár, on si vyberá zamestnancov, on určuje – v rámci možností – pravidlá, vyžaduje ich dodržiavanie, atď. Takže napríklad v tomto prípade by som vyvodil v prvom rade pracovnoprávnu zodpovednosť voči riaditeľovi zariadenia.
Má to len jeden háčik: pred pár rokmi som bol svedkom, ako sa na základe podnetov, ktoré prenikli „cez mreže“ podarilo dostať do inej, podobnej polepšovne inšpekciu z kraja. Na základe jej zistení bol riaditeľ odvolaný … aby v zápätí opäť vyhral konkurz na to uvoľnené miesto. A podobných absurdných historiek mám viacero a ďalší ľudia z brandže majú ďalšie priehrštia.
Takže náprava systému nebude možná a úspešná, kým nebude na to existovat vôľa na viacerých úrovniach. Internátne zariadenia patria do histórie, potrebujeme jednoznačnú podporu náhradných rodinných foriem starostlivosti a kvalitnú terénnu sociálnu prácu s rodinami, ktoré vo svojich výchovných funkciách síce zlyhávajú, ale existuje šanca na nápravu a rovnako s deťmi ulice. Pretože keď „sociálna sieť“ zachytí až nejakého 14 ročného delikventa, vtedy je už neskoro… Vynikajúcu víziu má a skvelú prácu v tejto oblasti robí napríklad Návrat.