Archive for the 'Zúrim' Category

Ísť do politiky?

21 júna, 2012

Nemám na to trpezlivosť a nemám na to žalúdok. 🙁
Veď si to predstavme – rozhodnem sa vstúpiť do politiky a… Continue Reading »

Kedy sa naučíme kriticky myslieť?

3 mája, 2010

Malé zamyslenie po jednej dnešnej diskusii. Continue Reading »

Kradneme, lebo sme chudobní

26 novembra, 2008

Aspoň tak to naznačuje autor článku Softwarové pirátství aneb noční můra distributorů, ktorý zjednodušene opisuje časť softwarovej kriminality a hneď aj odhaľuje príčiny tohto fenoménu: Continue Reading »

Najftipnejšia faktúra

26 apríla, 2008

Prišlo tento týždeň:

Fakturujeme Vám nasledujúce služby:
Zápis do internetového katalógu firiem ABC.sk.
Obdobie: 1.5.2008 – 30.4.2009.
Suma 1071,- Sk.

Vaša firma bola doteraz BEZPLATNE zapísaná v katalógu ABC.sk na základe registrácie do vyhľadávača Best.sk vykonanej prostredníctvom internetového formulára. Uvedené údaje o Vašej firme sú zverejnené na adrese www.abc.sk, www.infobank.sk a prepojené zo slovenským vyhľadávačom www.best.sk. Týmto Vám ponúkame ďalšie pokračovanie Vašej prezentácie, ktoré je spoplatnené sumou len 900 Sk bez DPH ročne (1071 Sk s DPH). Prípadené zmeny údajov nám môžete kedykoľvek bezplatne nahlásiť e-mailom alebo poštou.

To akože naozaj? Continue Reading »

Dobrá rada nad zlato

22 januára, 2008

Ak si lenivý a nechce sa ti poriadne pracovať, alebo ak si totálne neschopný a nedokážeš pochopiť ani triviálnosti, mám pre teba jednu veľmi dobrú radu:

Ak už filmuješ zaneprázdnenosť a pracovnú vyťaženosť, aspoň nerob hlúpe chyby. Zbytočne na seba upozorňuješ. A ak sa aj náhodou nejaká podarí, vyvaruj sa ďalšich. Hlavne nepriťahuj pozornosť svojho šéfa. Chyba sa totiž môže stať každému. No keď ich je priveľa, pozrieme sa problému na zúbok. A to potom môže byť veľmi zaujímavé…

A čo výsledky?
Jedine v prípade filmového štúdia existuje šanca, že filmovanie práce možno postačí.

Nemám rád dotácie

5 októbra, 2007

Keď sa to hýbe, zdaňte to, ak sa to ešte hýbe, zregulujte to, a pokiaľ sa
to hýbať prestane, prideľte na to dotáciu. (Ronald Regan)

Moji priatelia dobre vedia, čo si myslím o dotáciách:
Nemám ich rád. Deformujú trh. Umožňujú prežívať neschopným a nekvalitným. Znevýhodňujú schopnejších – alebo ich minimálne nútia hrať podľa pravidiel Rady múdrych. V neposlednom rade okrádajú ľudí – a hneď niekoľko krát: minimálne najprv na daniach, z ktorých sa dotácie platia a následne v cenách tovarov či služieb.

V princípe je jedno, či je to trh z cukrom, pohonnými hmotami alebo so vzdelávacími službami.

Okrem principiálneho odporu ma v posledných dňoch dvíha zo stoličky aj skutočnosť, že mi tieto deformácie lezú do vlastného biznisu.
Čo s tým? Premôcť „prirodzený odpor“, prispôsobiť sa a tiež poberať? Alebo hľadať ďalšie riešenia, ako eliminovať túto konkurenčnú nevýhodu? Uvidíme…

Tatrabanka a jej reakčná schopnosť

12 septembra, 2007

V porovnaní s veľkou bankou je naša neštátna hudobná škola minifirmičkou. Napriek tomu máme jednoduché pravidlo: na e-mail od klienta odpovedáme do 24 hodín. Jasné, občas sa stane, že sa to nepodarí v uvedenom časovom limite. V takom prípade klientovi patrí ospravedlnenie. Ale v drvivej väčšine prípadov to s úspechom zvládame. (nech sa páči: možnosť odskúšať)

Minulý týždeň vo štvrtok (6.9.07) predpoludním som cez kontaktný formulár v internetbankingu Tatrabanky poslal 2 veľmi jednoduché otázky. Na každú z nich stačilo odpovedať jednou vetou. Nepočítam „povinné omáčky naokolo“. Kedy sa Tatrabanka uráčila odpovedať? V stredu 12.9. podvečer, teda po krásnych šiestich dňoch. (Áno, viem, bol víkend, ktorý by som asi nemal počítať.)

Jeden detail, ktorý pre mňa nie je úplne bezvýznamný – jedna z mojich otázok sa týkala dátumu, ktorý som práve o 2 dni prešvihol. Ďakujem teda Tatrabanke za úchvatný zákaznícky servis. Neschopnosť alebo lenivosť (snáď nie úmysel?) zjavne nie je rozbujnená len v štátnych inštitúciách. A keďže nejde o prvú vec, kde mi Tatrabanka pije krv, asi sa začnem obzerať po novej banke.

Rozumiem tomu dobre?

14 augusta, 2007

„V novele Zákonníka práce sa mení celé ustanovenie o pracovnej pohotovosti. Podľa nových ustanovení je čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, jeho neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Za takýto čas dostane zaplatené akoby pracoval, prípadne sa dohodne na čerpaní náhradného voľna.“ (zdroj: Čo sa mení v zákonníku práce (3) – etrend.sk)

Rozumiem tomu dobre? Zamestnanec, ak je v rámci pracovnej pohotovosti na pracovisku, ale nerobí nič, váľa si šunku, len je k dispozícii „keby niečo“, bude mať tento čas -hoci nepohol ani prstom – zaplatený rovnako, ako keby poctivo a slušne makal, ako sa sluší a patrí? Ďakujem, neprosím! (A hryziem si do jazyka, aby som nepovedal, že je to sprosté okrádanie zamestnávateľov, tak typické pre ľavicový spôsob „myslenia“)

Ak by som bol vystavený takejto situácii v úlohe zamestnávateľa, tak okamžite robím niekoľko krokov:

  • reorganizácia spôsobu práce – pracovnú pohotovosť nahrádzam inými formami (viacsmenná prevádzka, práca na doma a pod.)
  • zmena pracovných zmlúv a pracovných náplní pre všetkých zamestnancov, ktorých sa to týka
  • zaškolenie zamestnancov do nových aktivít tak, aby každý človek, ktorý bol pred tým „v pohotovosti“ mohol svoj čas čakania na svoju hlavnú pracovnú úlohu využiť účelne a efektívne na nejakú menej náročnú, časovo nenáročnú alebo podrobne štrukturovateľnú úlohu, ktorú môže kedykoľvek prerušiť…

Príklad:
Laborant/ka v zdravotníckom zariadení v nočnej pohotovosti. Jednu noc môže mať práce vyše hlavy, lebo službukonajúci alebo pohotovostný lekár potrebuje nejaké vyšetrenia v akútnych prípadoch, ktoré rieši. Inú noc má voľnú, a len čaká… takýto čas by kľudne mohol/la napríklad spracovávať výkazy pre zdravotné poisťovne, PN-ky pre pacientov, alebo niečo podobné.

Ak sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, odo mňa nikdy neuvidí ani korunu. „Ušetrené“ prostriedky radšej rozdám na odmenách pre tých, ktorý vytvárajú reálne hodnoty. Prideliť zamestnancovi, ktorý nemá čo robiť nejakú zmysluplnú prácu považujem za lepšie, než ho platiť za ničnerobenie. Je to lepšie nielen pre zamestnávateľa, ale i pre samotného pracovníka, pretože zvyknúť si na zárobok bez práce je morálne deformujúce (a okrem iného je to neférové voči tým kolegom, ktorí si svoju mzdu musia skutočne zaslúžiť.)

Kto je populista?

5 júla, 2007

Táto otázka odznela v stredu na stretnutí študentov Detskej Univerzity Komenského s podpriemerom roberkom. Odpoveď bola primerane fascinujúca a výpovedná:

„Je to výraz, ktorý vychádza zo skúsenosti, že hovorí človek to, čo väčšina v danej krajine považuje za správne.“

Ako SME dodáva:

Podľa slovníka cudzích slov je však populista ten, kto sa snaží lacnými sľubmi ovplyvňovať verejnosť či voličov.

Potrebuje to komentár?

  1. podpriemer robertko buď nevie, čo daný pojem znamená, alebo úmyselne zavádza. Jedno lepšie ako druhé.
  2. Na otázku odpovedal spôsobom, ktorým identifikoval sám seba. Vložil rovnítko medzi opis svojho vlastného správania a jeho osobnú definíciu pojmu „populista“. Tým 9-13 ročným deťom to mohol povedať aj jednoduchšie: „Kto je populista?“ „To som ja.“

Niežeby sme to nevedeli! Len je to také úprimné priznanie, že by bolo milé a zábavné, keby tento trupík neriadil našu krajinu.

Keď niekomu nedochádza, kde je hranica

20 júna, 2007

Kedysi v jeseni ma telefonicky kontaktoval akýsi predajca (pravdepodobne brigádnik na telefóne), pracujúci pre spoločnosť Verlag Dashöfer. Ponúkal mi „skvelý CD-ROM so vzormi právnych zmlúv“ a podobných dokumentov. Keďže som práve riešil niekoľko úloh, kde by som s dobrými vzormi ušetril trochu času, súhlasil som so skúšobnou lehotou, počas ktorej som mal možnosť CD odskúšať a rozhodnúť sa, či si ho kúpim alebo vrátim. (Vrátil som ho.) Obratom som obdržal e-mail, ktorý som mal potvrdiť. Potvrdil som. A od tej doby mi však začali chodiť rôzne reklamné e-maily.

Nahliadnutie na stránky spoločnosti mi prezradili, že som s tým de facto súhlasil:

„Poskytnuté údaje môžu byť použité na marketingový výskum, teleslužby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce i budúce produkty, prípadne služby alebo iné médiá v skupine Verlag Dashöfer. Údaje budú použité výhradne skupinou Verlag Dashöfer a nebudú poskytnuté tretím osobám. Vaše dáta môžete nechať kedykoľvek zmeniť alebo vymazať.“

OK, povedal som si, nechám to tak. Lenže množstvo reklamných e-mailov začalo narastať a začali mi chodiť aj z ďalších webov, ktoré podľa sk-nicu patria tejto vydavateľskej skupine. S trochou nadsádzky môžem povedať, že okrem ponuky na viagru, rolexky a zväčšenie penisu som už dostal všetko.

So zahraničným spamom nemám nejaký významný problém, väčšinu dokážu odfiltrovať serverové filtre poskytovateľa, ktorého služby používame. (Vďaka!) Slovenský spam však vo mne vzbudzuje reakcie nie nepodobné alergii. V takých prípadoch si vyberám niektorú z týchto reakcií:

  • Ak mi napísal akýsi Jožko Mrkvička či iný remeselník, stolár, že by mi rád ponúkol svoje služby a z e-mailu je zrejmé, že chlapíkovi počítač doniesli pred mesiacov a na internet sa pripojil minulý týždeň, mávnem rukou a e-mail vymažem. (nie, moja ochota robiť osvetu a vychovávať má svoje hranice)
  • Ak mám náhodou dobrú náladu a ide o konanie „len na hrane“, uspokojí ma zaradenie odosielateľa do spamového koša a blokovanie prípadných ďalších e-mailov.
  • Ak však dostanem vyslovene hnusný spam, reagujem slušne ale razantne. Na slovenskú obchodnú inšpekciu som sa zatiaľ nemusel obracať, moje varovanie zaberalo. Dokonca som sa v jednom prípade dočkal aj slušného ospravedlnenia.

V máji t.r. som dostal ďalší obťažujúci e-mail, tentokrát od spoločnosti Praxis-Media. Práve som mal tú správnu náladu na poriadne ostrú odpoveď. Vlastnícke vzťahy podľa obchodného registra však naznačili, odkiaľ vietor fúka. Takže namiesto ostrého e-mailu som len slušne požiadal obe spoločnosti – Praxis-Media s.r.o. a Verlag Dashöfer – aby moju e-mailovú adresu (našťastie majú len jednu) 😉 odstránili so svojej databázy.

Dnes mi prišiel ďalší spam, tentokrát z webu enoviny.sk, ktorý tiež patrí vydavateľstvu. Som sklamaný, že relatívne veľká a svojim spôsobom významná spoločnosť na trhu nepozná mieru. Neviem, koľko majú databáz a ako s nimi narábajú, ale nemám záujem zisťovať to – svoju žiadosť som poslal spoločnosti a nemienim sa vybavovať so zástupcom každého ich webu samostatne. Navyše, keď som sa na tých weboch neregistroval a moju e-mailovú adresu si zjavne „nazdieľali“. Ale nemienim sa ani rozčuľovať.

Jednoducho som sa rozhodol, že idú do blacklistu. Nielen e-mailového, ale i obchodného. Táto vydavateľská skupina odo mňa nedostane ani korunu za žiaden z produktov či služieb, ktoré sa mi snažili natlačiť spôsobom, ktorý nepozná mieru a skacká na hrane zákona.

Záverom už len jedno odporúčanie pre kohokoľvek, kto to ešte stále skúša pomocou reklamných e-mailov, newslettrov, či iným spamom – berte vážne Ronyho dobré rady:

  • v každom mailingu dajte možnosť odhlásiť sa a to dvomi spôsobmi: prostredníctvom vašej webstránky najlepšie jednoduchým kliknutím ale zároveň aj zaslaním odpovede mailom.
  • Pre prípad, keď už nie je možné aby sa odhlásil ten istý človek ako sa prihlásil, musíte zabezpečiť, aby mohol adresu odhlásiť aj niekto iný:

  • priamo na úvodnej stránke vášho webu musíte mať viditeľný odkaz na NEWSLETTER, kam kliknem a zobrazí sa mi nielen prihlásenie ale aj odhlásenie, …
  • po odhlásení z webu je asi zbytočne posielať všelijaké potvrdenia o odhlásení na adresu, ktorá už neexistuje. Najsprostejší nápad je v potvrdení žiadať ešte spätnú reakciu na príjemcovi a až potom skutočne odhlásiť,
  • odhlásenie z mailingu znamená želanie zmazať emailovú adresu z vášho informačného systému. Neponechávajte si ju nikdy dostupnú a po odhlásení ju už nikdy na nič nepoužite!

Na mojej čiernej listine skončili:
dashofer.sk – enoviny.sk – eseminare.sk – onlineknihy.sk – onlinekurzy.sk – fulsoft.sk – praxismedia.sk

Moja šablóna odpovede na slovenský spam

8 júna, 2007

Dobry den,

tymto Vas ziadam o okamzite odstranenie vsetkych e-mailovych adries z domeny xxxxx.yy z Vasej databazy.

Kedze sme Vam neudelili suhlas so zasielanim reklamnych e-mailov, svojim konanim porusujete § 3 ods. 6 Zakona c. 147/2001 Z.z. o reklame, citujem:
„Reklama sa nesmie šíriť … elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.“
Porusovanim zakona c.147/2001 Z.z. sa vystavujete riziku sankcneho postihu.

V pripade ignorovania tohto upozornenia podnikneme prislusne pravne kroky na ochranu nasich prav.

S pozdravom

podpis, atď.

Šablónu som si vytvoril pre osobnú potrebu, inšpirujúc sa viacerými zdrojmi, najmä však Kozovým článkom „Blýska sa na lepšie časy?“

Virtuálny volebný obvod

17 mája, 2006

Peter Stach, 32 ročný kandidát KDH v júnových parlametných voľbách chce vytvoriť “virtuálny volebný obvod”. Sympatická myšlienka: nielen voliči by poznali svojho poslanca, ale aj naopak. Má to však háčik. Ako hovorí sám pán kandidát, “Ak sa do môjho projektu virtuálneho volebného obvodu zapojí aspoň 7 000 ľudí mojej krvnej skupiny, budem úspešný.” Zatiaľ som sa nedozvedel, ako chce pán Stach spoznať za jeden mesiac 7 000 ľudí. Najmä ak chce s nimi komunikovať mailom. Napriek tomu by som tento nápad považoval za príjemné osvieženie predvolebnej kampane. Ale pohľad na google mi hovorí, že háčikov bude viac. Čakal by som, že veľmi týchlo vygooglujem napríklad jeho osobnú webstránku. Zatiaľ sa zdá, že sa na niečo také zmohol iba pán Stanislav Kahanec. Takže virtuálny volebný obvod sa zatiaľ asi nekoná. Skúsim sa na to pána Stacha spýtať mailom…

Update: posielať tesne pred voľbami spam nie je dobrý nápad… 🙁 Aj ja som ho dostal…

To človeka naštve…

12 mája, 2006

Keď večer stretnem ožratého tuláka, ktorý sedí na rohu ulice v “unikátnom” opare, neovládajúc svoje zvierače – to je smutné. Keď však ráno cestujem v MHD a z môjho – inak “normálneho” – spolucestujúceho nepríjemne razí alkohol, to človeka naštve. Z takýchto bežných cestovateľských situácií ma viac vytáča iba jedna vec: keď ráno o 7:30 cestuje v MHD matka so školopovinným dieťaťom, a už z nej razí aspoň na dva metre…