Kedy sa naučíme kriticky myslieť?

3 mája, 2010

Malé zamyslenie po jednej dnešnej diskusii.

Pripadá mi desivé, ak na jednej strane vieme – na základe skúseností – že tvrdenie: „Politici klamú“, nie je ďaleko od pravdy. A zároveň ich necháme, nech si organizujú svoje tlačové konferencie a rozprávajú svoje bludy pred kamerami a do mikrofónov. Média to preberú, šíria ďalej, zapĺňajú tým mediálny priestor. Nič proti, je to ich biznis. Ale zdá sa, že nakoniec tomu asi aj začíname veriť. Podľa istej ľudovej múdrosti – tej o opakovaní. Lží.

Ešte desivejšie je, že tento model správania nemajú osvojení len ľudia chudobní duchom, ale aj tí inteligentní, vzdelaní a rozhľadení. Inak si neviem vysvetliť, ako je možné, že jedinci – inak schopní a úspešní – papagájujú bludy, ktoré pustil do éteru nejaký idiot, zhodou okolností ….. (doplniť politickú funkciu podľa vlastného uváženia: eurokomisár, minister, poslanec, atď.)

Pre úplnosť dodajme, že politická nálepka nie je podmienkou. Kľudne tam môže byť nálepka akademického titulu, cirkevného papaláša a vlastne čokoľvek, čo má sklon tváriť sa ako, ehm, „autorita“.


… Chcem fakty. Chcem dáta. Názor si dokážem urobiť sám.