Vlámanie takmer z prvej ruky.
Laco 14 septembra, 2009
V sobotu večer som odišiel domov s pocitom dobre vykonanej práce. V pondelok skoro ráno som sa prirútil späť do práce, pretože v tomto období je tých úloh neúrekom – aj som písal, že sa o ne podelím. Z môjho plánu na dnešný deň som však neurobil nič. Namiesto môjho útulného pracoviska ma čakal balíček problémov po nočnom vlámaní neznámych páchateľov do našich priestorov.
Okná v suterénnom podlaží máme zamrežované. Síce viem, že aj to sa dá obísť, ale akosi som žil v presvedčení, že nás sa to netýka. (Naivka!) Veď kto by si už len dal tú námahu píliť mreže hudobnej školičky, že? Nuž, niekto sa našiel, obhliadol si to, poriadne sa pripravil. A mreže nevydržali. Následné vypáčenie okna bola už hračka.
V našich priestoroch ma čakala poriadna spúšť. Výpočtová technika vo všetkých miestnostiach ymontovaná. Nieže by to boli nejaké špičkové žihadlá, ale slúžia dobre. Ani hudobné nástroje a ozvučovacia technika neboli na svojich miestach. Hovorím si: to je koniec.
Prekvapenie ma čakalo po príchode k vypáčenému oknu: monitory, počítače a ďalši inventár je pekne naskladané hneď pod oknom. Nehovorím, že nezmizlo nič – ale nakoniec nám neostali úplne holé steny a prázdne miestnosti. Páchateľov pravdepodobne niečo vyrušilo a tak svoj čin nedotiahli do úplného konca.
Volám 158, po vysvetlení problému čakám na prepojenie na obvodné oddelenie PZ SR a volám riaditeľovi. Kým čakám na policajnú hliadku, zbežne prechádzam inventár a zisťujem, čo zmizlo a čo ostalo pripravené na odnos. Zdá sa, že páchatelia si odniesli príručnú pokladničku s hotovosťou necelých 600,- €. Chýba mi najnovší LCD monitor, ktorý dorazil z veľkoskladu len pred pár dňami. A nenachádzam žiaden mobilný telefón. Ak je to všetko, je to síce nepríjemné, ale v zásade sa dá povedať, že máme šťastie v nešťastí.
Policajná hliadka síce prichádza, ale musíme čakať na technika.Keď sa objaví, slávnostne vstupujeme do objektu a začíname spoločnú obhliadku, daktyloskopiu a spisovanie všetkého možného. Technik síce poctivo pobehuje s metličkou a skúša všetko, čo sa dá – ale naši nevítaní návštevníci dobre vedeli, čo robia, aké stopy môžu zanechať a aké nie – a tak nenachádza ani žiadne otlačky prstov, ani žiadne iné relevantné stopy. Jeden z prítomných policajtov nachádza pri toaletách pokladničku. Samozrejme, plná neostala. Tí dnešní zlodeji sú však nejakí rozmaznaní, o centíky vôbec nemali záujem.
Na spísanie mojej svedeckej výpovede sa presúvame na obvodné oddelenie. Pánečku, musím povedať jedno: obdivujem ľudí, čo tam pracujú. Na jednej strane: všetci policajti, s ktorými som prišiel do styku, boli perfektní – ochodní, slušní, komunikatívni, konštruktívni, znalí veci, s profesionálnym prístupom. Presne podľa mojich očakávaní voči zamestnancom v štátnej správe. Na druhej strane, priestory a vybavenie, ktoré som videl, je desivé. Tá tlačiareň, na ktorej sa tlačila moja výpoveď, si isto pamätá časy, keď sa môj dedko túlal po dvore v krátkych gatiach a za sebou ťahal káčera. Staručný 14′ CRT monitor sliepňal vyslovene len silou vôle, ktorú naň koncentroval službukonajúci dôstojník. Holt, ministerstvo vnútra svojim ľuďom zabezpečuje primerané pracovné podmienky.
Kolega zablokoval SIM karty, obehol veľkosklady aby doniesol nové telefóny, poctivo si vystál rady v predajniach dvoch mobilných operátorov aby získal nové SIM karty a dobehol krátko po mne. Oživujeme prevádzku, neskutočný bordel dávame do poriadku, aby sa mohlo začať s vyučovaním a postupne kontaktujeme ľudí, ktorí sa nám od rána nemohli dovolať. Opravujú sa poškodenia a robíme ďalšie preventívne opatrenia. Končíme po 14 hodinách takmer permanentného nasadenia. A ja si idem dať dnešné raňajky – keďže na taký luxus v priebehu dňa nebol čas. Dobrú chuť – a potom dobrú noc, priatelia! Dnes som si to parádne užil. Mám rád „krízový manažment“, milujem riešenie problémov. Ale dnešný deň mi odčerpal poriadnu porciu energie.
Čo myslíte, rastie s jedlom chuť? Prídu túto noc páchatelia opäť, aby dokonali svoje zákerné dielo? 😉
- Workoholik
- Comments(0)