A just nevypnem!

19 januára, 2009

Z času na čas sa v mojom okolí objaví nejaký provokatér – evanjelizátor, ktorý sa mi snaží prehovoriť do duše. Vraj: nech toľko nepracujem, nech si dám pauzu a tak podobne. Je v tom istá miera obmedzenosti – keď sa povie „A“, ale nezohľadní sa súvisiace „B“ a „C“. To ma odráza od pokusov vysvetľovať v danej chvíli súvislosti od základov. Nechám si to ako námet do bucúcnosti. Kým sa k tomu dopracujem, zakontrujem svojou vlastnou dobre mienenou radou:

Robte prácu, ktorá vás bude naozaj poriadne baviť! Takúto prácu si budete užívať. Budete sa na ňu tešiť. Budete chcieť robiť viac. Pôjde vám to od ruky. Ráno, keď sa preberiete, sa budete tešiť na ďalší produktívny a úspešný deň. A večer svoje pracovisko (nech je to čokoľvek a kdekoľvek) opustíte príjemne unavení, s pocitom dobre vykonanej práce.

Že je to choré? Nie je. Medzi patologickým workoholikom a človekom, ktorý žije podľa tejto rady existuje jeden podstatný rozdiel: Ten druhý nezabúda dvihnúť hlavu od svojej práce smerom k milujúcim a milovaným najbližším.

2 komentáre to “A just nevypnem!”

  1. # dalinon 20 jan 2009 at 23:37

    Taky jsem kdysi byla „provokater“. Stale si ale myslim, ze kdyz chci delat svou praci, kterou mam velmi rada, opravdu dobre, a nejen u ni sedet, musim si umet odpocinout, nemuzu se nechat uplne vyzdimat. V opacnem pripade na to doplati prace i ja. Muj nazor. A ma zkusenost, pred kterou jsem chtela varovat, byt jen „provokaci“.

  2. # lacoon 21 jan 2009 at 14:33

    Dobrá pripomienka. 😉

    Našťastie existuje veľmi dobrý, objektívny indikátor – ak je človek efektívny, dosahuje stanovené ciele, práca mu ide od ruky, atď. – všetko je v poriadku. Ak to „nefunguje“, je to dobrý znak, že niečo nie je v poriadku.

    V prípade práce, ktorá človeka skutočna baví a napĺňa dochádza k stieraniu rozdielov medzi koníčkom a prácou. A ak je dostatočne pestrá, niektoré jej časti môžu slúžiť ako forma aktívneho oddychu.