Cigarety a pár cukríkov prosím

7 novembra, 2008

Udialo sa pred chvíľou: Rozmaznal som sa. Do kávy si lejem veľa mlieka. A dnes mlieko došlo. Situáciu zachraňuje rýchly presun z kancelárie do malého obchodíku cez ulicu. Predo mnou pár iných zákazníkov. Robotník, ktorý si kupuje salámu vo váukovom balení, tresku a vodku. A pred ním dve deti. Staršia z dvojice nemá viac ako 14 rokov, mladšieho odhadujem na 8-9 rokov. Kupujú cigarety. Najprv ona – vybrala si, zaplatila, odišla. Potom on – vybral si značku, zaplatil, zobral výdavok. Už dvíhal nohu na odchod, ale jeho zrak sa naďalej upieral na cukríky, vyložené na pulte. Nakoniec neodolal a dokúpil si aj tie. Sladké detstvo!

Prvé, čo ma napadlo bol zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Áno, zákon na to máme. A majiteľ obchodu ho zjavne nerešpektoval. (soiku naňho, že?) Ale „etika a biznis idú veľmi ťažko dohromady„, resp. etika a peniaze sú nesúmiestne a nesúčasné udalosti.

Pochopiteľne – každý jednotlivec predsa koná tak, aby maximalizoval svoje zisky a minimalizoval svoje straty. A to nehovorím len o majiteľovi obchodu, rovnako konali aj tie deti. Naozaj nechcem zaujať len alibistický postoj „aj tak by si tie cigarety kúpili inde“. Skôr sa vynára otázka, ako to teda je s tým zákonom. Pretože existujúca právna úprava evidentne nerieši samotnú podstatu problému. Konanie jednotlivca, jeho zodpovednosť (samého za seba – v prípade fajčiarov, i jeho diel zodpovednosti za ostatných – napríklad v prípade obchodníka) sa totiž nikdy nedá vopchať do príliš úzkych hraníc paragrafov.

Prvú cigaretu som si zapálil, keď som mal 14. Prvú škatuľku som si sám kúpil, keď som mal 15. Striktne vzaté som predávajúcich uvádzal do pokušenia a svojimi požiadavkami som ich navádzal na porušenie zákona. Vedome. Dobrovoľne. A nikdy som nebol odmietnutý. A ak by som nedostal, čo som chcel, aj tak by som si poradil. Toto jednoducho zákon nevyrieši, nemá žiadnu priamu moc nad mojou motiváciou. Áno viem, škodí to, lezie to do peňazí, je to blbosť – ale to nie je dnešnou témou.

Veľký skok priamo k poučeniu z dnešného príbehu: Ľudia v drvivej väčšine situácii (ne)konajú preto, lebo im to prikazuje alebo zakazuje nejaký zákon. Preto by malo zmysel, aby bol právny systém jednoduchší, prehľadnejší, zrozumiteľnejší a aby štát vstupoval do života ľudí len v nevyhnutnej miere.

Tags: , ,