Tri traumy – siroty

jún 16th, 2007

V detských domovoch a ďalších zariadeniach náhradnej starostlivosti žijú deti a mladí ľudia so skutočne bohatou plejádou životných skúseností, rozdielnych osudov a individuálnych príčin, pre ktoré boli do takéhoto zariadenia umiestnené. Jedno však majú spoločné – každé z nich je zranené niektorým z troch druhov životnej traumy:

  • Dieťa je traumatizované stratou rodičov
  • Dieťa od narodenia vyrastá bez rodičovskej opatery
  • Dieťa je traumatizované vytrhnutím z rodinného prostredia

Typické siroty prišli o svojich najbližších. Pokiaľ takéto deti majú dobré rodinné zázemie, ujmú sa ich ďalší príbuzní. Ak takáto rodina neexistuje alebo ju tvoria egoistickí hajzlíci, detí putujú do decáku. Našťastie úmrtia rodičov nie sú každodennou a masovou záležitosťou, takže uvedená skupina detí tvorí výraznú menšinu. Navyše, tieto deti sú hodnotené ako právne voľné. Takže existuje predpoklad, že časť z nich sa skôr či neskôr dostane do náhradných (adoptívnych) rodín.

Samozrejme, aj pri pomerne optimistickej prognóze je dôležité poskytnúť takto traumatizovanému dieťaťu maximálnu možnú pomoc, starostlivosť a oporu, aby sa mohlo s traumou straty vlastných rodičov vyrovnať. Tvrdím, že detský domov alebo podobné zariadenie nie je dostatočne spôsobilé takúto pomoc poskytnúť. Vychovávatelia nie sú na takúto pomoc pripravení ani odborne a často ani ľudsky. Ambulantná psychologická alebo psychiatrická pomoc tiež nie je žiadna výhra. Niežeby to neboli odborníci! Príležitostné terapeutické sedenie síce môže byť nápomocné. Ale kto bude pri dieťati večer, keď bude zaspávať? Kto ho nechá vyplakať sa a zároveň ho bude utešovať, zdieľať s ním jeho bolesť, súcitiť s ním. To by nám na tom dieťati najprv muselo záležať, že?

A to nehovorím o tých situáciách, keď dieťa neprišlo o rodičov pri nešťastnej autonehode, ale tragickejšie:

Keď som ako začínajúci vychovávateľ prvý krát stál tvárou tvár 14 ročnému chlapcovi a jeho bratovi, ktorí na vlastné oči videli ako ich otec sekerou zavraždil matku a potom spáchal samovraždu, nebolo mi všetko jedno… V zákulisí prezentované názory kolegov: “To ale musela byť rodina!” je všetkým možným, len nie východiskom pre skutočnú pomoc dieťaťu.

O to väčšiu úctu si zasluhuje každý, kto takéto dieťa skutočne príjme za svoje.

Článok je súčasťou seriálu o náhradnej starostlivosti. Súvisiace:

  • .Týždeň – Zavrite detské domovy
  • Ulica či decák?
  • Tri traumy – siroty – aktuálny článok
  • Tri traumy – opustené a nechcené deti
  • Tri traumy – nemorálny systém – pripravuje sa
  • 3 komentáre to “Tri traumy – siroty”

    1. sophyon 16 júna 2007 at 22:31

      … a nechyba tam este trauma takych deti, co vyrastaju len
      s jednym rodicom a aj ten namiesto toho, aby vytvaral dietatu v celku fajn
      pohodovy zivot, ked uz ostali len sami, tak ten rodic robi dietatu
      peklo na zemi ? … to sa za traumu nepovazuje ? .. ci sa to nazyva inak ?
      Myslim, ze mnohokrat je to horsie pre dieta … ako to, ktore je v „decaku“ …

    2. lacoon 17 júna 2007 at 12:22

      [1] Sophy, nie, Tebou uvádzaný problém v článku skutočne nechýba. Pretože článok nie je o emocionálnych traumách všeobecne. V tomto seriáli sa venujem špeciálne problematike detí, umiestnených v zariadeniach náhradnej výchovy. Problematike rodinného života sa možno budem venovať niekedy v budúcnosti, zatiaľ by som rád dokončil tento seriál o deťoch vyrastajúcich úplne mimo rodiny.

      Čo sa týka tebou uvádzanej hypotézy, že „je to horšie… ako …v decáku“ – tak s tým nesúhlasím a budem o tom písať v článku Tri traumy – nemorálny systém.

    Trackback URI | Comments RSS

    Leave a Reply

    For spam filtering purposes, please copy the number 9499 to the field below: