Archive for the tag 'práca'

Vlámanie takmer z prvej ruky.

14 septembra, 2009

V sobotu večer som odišiel domov s pocitom dobre vykonanej práce. V pondelok skoro ráno som sa prirútil späť do práce, pretože v tomto období je tých úloh neúrekom – aj som písal, že sa o ne podelím. Z môjho plánu na dnešný deň som však neurobil nič. Namiesto môjho útulného pracoviska ma čakal balíček problémov po nočnom vlámaní neznámych páchateľov do našich priestorov. Continue Reading »

Chcete prácu? Nezabudnite, ako o ňu (ne)žiadať.

24 augusta, 2009

Prehŕňam sa haldou životopisov a žiadostí o prijatie do zamestnania. A bavím sa. Je fascinujúce, aké obrovské množstvo ľudí nedokáže úspešne vyriešiť ani takú triviálnu úlohu, akou je odoslanie e-mailovej správy s prílohou. Najmä ak na druhej miske váh stoja „ich“ prachy, ktoré by mohli zarobiť v novom zamestnaní. Continue Reading »

Som šťastný muž

14 júna, 2009

Aj keď na to človek občas veľmi ľahko zabúda. Continue Reading »

Silvester, Nový rok, euro a tak ďalej

18 januára, 2009

Dlho sa toto miestečko neprebojovalo v zozname priorít na dostatočne popredné miesto. Tak aspoň v skratke: Continue Reading »

Na čísle záleží

18 augusta, 2008

Predstav si: si uchádzač o prácu.
Pošleš mi e-mailom svoje CV so žiadosťou, pripojíš telefónne číslo.
Odpoviem, vymeníme si zopár e-mailov.
Na záver poslednej správy opäť pripojíš svoje telefónne číslo.

Chcem ťa pozvať na pohovor.
Vytočím tvoje číslo – a Continue Reading »

Koľko chcete, aby to bolo?

14 júna, 2008

Určite poznáte ten starý, fúzatý účtovnícky vtip:

Matematikovi, fyzikovi a účtovníkovi zadajú rovnakú úlohu. Matematik sa pohrúži do svojich matematických vzorcov, počíta, počíta a potom – celý spotený – predloží výsledok. Fyzik uskutoční sériu meraní a vypracuje vedecký elaborát, v ktorom na základe dát, získaných meraním, dospeje k výsledku. Účtovník sa pozrie na zadanie, usmeje sa a potom sa spýta: „Koľko chcete, aby to vyšlo?“

Continue Reading »

Som workoholik?

22 apríla, 2008

Vraj áno. Pracujem relatívne veľa. Čo je však podstatné, robím to rád. Mám vyslovene problém vcítiť sa do zúfalcov, ktorí sa ráno mrzuto vlečú do svojej kancelárie a len čo sa vrátia z obeda, už odpočítavajú sekundy do okamihu, kedy budú môcť vypadnúť z práce. Pozdrav na rozlúčku už niekedy zaznie až za zatvorenými dverami… Nerozumiem, prečo sa všetci naraz bijete o nákupný vozík v Tescu, tlačíte sa v električkách, potkýňate sa o seba na uliciach… Continue Reading »

Dobrá rada nad zlato

22 januára, 2008

Ak si lenivý a nechce sa ti poriadne pracovať, alebo ak si totálne neschopný a nedokážeš pochopiť ani triviálnosti, mám pre teba jednu veľmi dobrú radu:

Ak už filmuješ zaneprázdnenosť a pracovnú vyťaženosť, aspoň nerob hlúpe chyby. Zbytočne na seba upozorňuješ. A ak sa aj náhodou nejaká podarí, vyvaruj sa ďalšich. Hlavne nepriťahuj pozornosť svojho šéfa. Chyba sa totiž môže stať každému. No keď ich je priveľa, pozrieme sa problému na zúbok. A to potom môže byť veľmi zaujímavé…

A čo výsledky?
Jedine v prípade filmového štúdia existuje šanca, že filmovanie práce možno postačí.

Chceš lístky?

17 októbra, 2007

…toto je skôr odkaz pre mojich priateľov, ktorý sem občas zavítajú:

Pre našich klientov v akadémii sme spustili ďalšiu doplnkovú službu: predaj všetkých lístkov, ktoré sú v ponuke ticketportálu. Takže čokoľvek budeš chcieť, stačí mi zavolať: koncerty, divadlá, festivaly…

Žiaľ, Bratislavské jazzové dni 2007 sú už vypredané. Ale budú iné zaujímavé podujatia – v najbližšej dobe napríklad:

  • Chick Corea Piano Solo
  • Marcus Miller
  • 50 Cent
  • JOE COCKER
  • RIHANNA
  • The CHEMICAL BROTHERS
  • A už o pár dní bude náš gitarový workshop s Andrejom Šebanom…

    Svojim priateľom môžem zabezpečiť lístky s full servisom… 😉 Takže aké je to moje telefónne číslo?

Rozumiem tomu dobre?

14 augusta, 2007

„V novele Zákonníka práce sa mení celé ustanovenie o pracovnej pohotovosti. Podľa nových ustanovení je čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, jeho neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Za takýto čas dostane zaplatené akoby pracoval, prípadne sa dohodne na čerpaní náhradného voľna.“ (zdroj: Čo sa mení v zákonníku práce (3) – etrend.sk)

Rozumiem tomu dobre? Zamestnanec, ak je v rámci pracovnej pohotovosti na pracovisku, ale nerobí nič, váľa si šunku, len je k dispozícii „keby niečo“, bude mať tento čas -hoci nepohol ani prstom – zaplatený rovnako, ako keby poctivo a slušne makal, ako sa sluší a patrí? Ďakujem, neprosím! (A hryziem si do jazyka, aby som nepovedal, že je to sprosté okrádanie zamestnávateľov, tak typické pre ľavicový spôsob „myslenia“)

Ak by som bol vystavený takejto situácii v úlohe zamestnávateľa, tak okamžite robím niekoľko krokov:

  • reorganizácia spôsobu práce – pracovnú pohotovosť nahrádzam inými formami (viacsmenná prevádzka, práca na doma a pod.)
  • zmena pracovných zmlúv a pracovných náplní pre všetkých zamestnancov, ktorých sa to týka
  • zaškolenie zamestnancov do nových aktivít tak, aby každý človek, ktorý bol pred tým „v pohotovosti“ mohol svoj čas čakania na svoju hlavnú pracovnú úlohu využiť účelne a efektívne na nejakú menej náročnú, časovo nenáročnú alebo podrobne štrukturovateľnú úlohu, ktorú môže kedykoľvek prerušiť…

Príklad:
Laborant/ka v zdravotníckom zariadení v nočnej pohotovosti. Jednu noc môže mať práce vyše hlavy, lebo službukonajúci alebo pohotovostný lekár potrebuje nejaké vyšetrenia v akútnych prípadoch, ktoré rieši. Inú noc má voľnú, a len čaká… takýto čas by kľudne mohol/la napríklad spracovávať výkazy pre zdravotné poisťovne, PN-ky pre pacientov, alebo niečo podobné.

Ak sa zamestnanec zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, odo mňa nikdy neuvidí ani korunu. „Ušetrené“ prostriedky radšej rozdám na odmenách pre tých, ktorý vytvárajú reálne hodnoty. Prideliť zamestnancovi, ktorý nemá čo robiť nejakú zmysluplnú prácu považujem za lepšie, než ho platiť za ničnerobenie. Je to lepšie nielen pre zamestnávateľa, ale i pre samotného pracovníka, pretože zvyknúť si na zárobok bez práce je morálne deformujúce (a okrem iného je to neférové voči tým kolegom, ktorí si svoju mzdu musia skutočne zaslúžiť.)

Je nedostatok ľudí klišé?

27 júla, 2007

E-trend dnes publikoval článok Problém kanibala, podľa ktorého sú tvrdenia o nedostatku ľudí oba klišé. Asi hlavným argumentom, prečo by sa zamestnávatelia mali tomuto tvrdeniu vyhýbať, je tvrdenie:

Práca v týchto odvetviach má pre ľudí presne takú hodnotu, za akú sú ochotní ju vykonávať.

Nemôžem si pomôcť, ale redukovať otázku príležitostí na pracovnom trhu len na výšku mzdy sa mi zdá byť nedotiahnuté. Nevidím problém v tom, že by sme neboli ochotní vytvárať svojim zamestnancom vhodné pracovné podmienky vrátane primeraného platového ohodnotenia.

Skôr vidím problém v tom, že síce máme hojnosť uchádzačov o zamestnanie, ale nechutne veľké množstvo z nich nespĺňa očakávania zamestnávateľa. Nehovorím len o tom, že hľadať človeka, na ktorého platí inzertné „ideálny kandidát by mal spĺňať“. Hovorím o tom, že mnohí nedokážu preliezť ani nízko postavenú priečku minimálnych predpokladov.

Ak sa na miesto grafika hlási taxikár, ktorý si z netu stiahol cracknutý photoshop a týždeň sa s ním hral (a okrem neho len ďalšie pochybné indivíduá),…
Ak počítačová gramotnosť čerstvých absolventov je porovnateľná s počítačovou gramotnosťou plyšového medvedíka (v tom lepšom prípade má absolvent freemailovú schránku, ktorú navštívi raz za 2 mesiace)…
…tvrdenie o nedostatku ľudí nemôže byť klišé ale stáva sa problémom, ktorý nám komplikuje život.

Výroky vtipných klientov

9 februára, 2007

„Pred hodinou som vám posielala mail a ešte som nedostala odpoveď!“