Jeden variant – ku ktorému smerujem ja: PetitPress vlastní X webov s dosahom na Y reálnych užívateľov. To znamená, že sme tretí na Slovensku a cena našej reklamy je Z,- €. (zjednodušené) Druhý variant: metodika je taká, aká je – nehodnotí sa subjekt, hodnotí sa doména. Preto musíme všetky naše služby bez rozdielu nasypať na subdomény.

To, čo mne pripadá vtipné (alebo smutné – podľa pohľadu) je práve to, že post.sk patrí pod SME už roky. Tí reálni užívatelia tam sú po celý ten čas. Sú to “ich” užívatelia. Ale doteraz sa nepočítali do celkovej štatistiky Sme.sk. Vďaka tomu, že metodika je taká, aká je, tak sme.sk bolo doteraz štvrté. Hoci celkový počet užívateľov všetkých ich služieb – teda aj tých, ktoré neboli zastrešené hlavnou doménou sme.sk – by ich (právom) poslal na 3.miesto už dávno. A to všetko bez tejto administratívnej úpravy.

Má to len jeden háčik: pred pár rokmi som bol svedkom, ako sa na základe podnetov, ktoré prenikli “cez mreže” podarilo dostať do inej, podobnej polepšovne inšpekciu z kraja. Na základe jej zistení bol riaditeľ odvolaný … aby v zápätí opäť vyhral konkurz na to uvoľnené miesto. A podobných absurdných historiek mám viacero a ďalší ľudia z brandže majú ďalšie priehrštia.

Takže náprava systému nebude možná a úspešná, kým nebude na to existovat vôľa na viacerých úrovniach. Internátne zariadenia patria do histórie, potrebujeme jednoznačnú podporu náhradných rodinných foriem starostlivosti a kvalitnú terénnu sociálnu prácu s rodinami, ktoré vo svojich výchovných funkciách síce zlyhávajú, ale existuje šanca na nápravu a rovnako s deťmi ulice. Pretože keď “sociálna sieť” zachytí až nejakého 14 ročného delikventa, vtedy je už neskoro… Vynikajúcu víziu má a skvelú prácu v tejto oblasti robí napríklad Návrat.

dnes skor vsetko riesim cez internet, aj ked je pravda, ze taka miniSD karta je obcas vhod.