Archive for the 'Pekne zblízka' Category

Vážený obchodný partner

30 decembra, 2009

Ďakujeme za Vašu obchodnú ponuku. Je relevantná k predmetu našej činnosti, preto som ju neoznačil ako spam. Venoval som jej pár okamihov svojho času a pokúsim sa vysvetliť, preťo ju hádžem do koša: Continue Reading »

Tatry 2004 – odfúknuté detstvo

20 novembra, 2009

Keď už tu máme tú vládu Jedinej Správnej Strany, ktorej predseda je „človek nasratý na celý svet, za to, že je iba premiér a nie generálny tajomník ústredného výboru komunistickej strany“, možno nebude na škodu – čisto preventívne – vrátiť sa aj k myšlienke päťročníc. A práve včera uplynulo 5 rokov od okamihu, keď sa miesta môjho detstva zmenili na mesačnú krajinu. Continue Reading »

Bude ďalší koncert našich talentov, priatelia

15 júna, 2009

Už tento týždeň. A dokonca nielen jeden – tento rok budeme koncertovať dva dni za sebou. Po Hlave XXII. v roku 2007 a po minuloročnej akcii v rockovom klube Randál sa presúvame do sály DK Mlynské Nivy. Continue Reading »

Hudobnícky príspevok k rodovej rovnosti

23 mája, 2009

Je zvláštní že tolik baskytaristek se vyskytuje právě na nezávislé, potažmo indie scéně. Když jsem onehdy tuto skutečnost nadhodil u piva, kamarád mi to vysvětlil následujícim způsobem: Continue Reading »

Keď ona zarába viac

27 apríla, 2009

Čo urobí muž, keď zistí, že jeho manželka zarába viac ako on? Continue Reading »

Náhle zmeny paradigmy

20 januára, 2009

V živote sa riadime množstvom myšlienkových vzorcov, osvojenými mentálnymi mapami. Napríklad že dohoda sa má dodržiavať. Pokiaľ sa to nedeje, začínam zúriť – a je jedno, či ide obchodného partnera, klienta, niekoho z blízkych. Ak niekto nedodrží slovo, nesplní sľub, poruší zmluvu – vždy to vyvolá na druhej strane nespokojnosť a ďalšie reakcie. Najmä ak je to bez slova, bez vysvetlenia či ospravedlnenia.

Až na mimoriadne prípady: keď sa človek náhle dozvie, že druhá strana svoj záväzok nesplnila, pretože nemohla – pretože už nie je medzi nami na tomto svete. V týchto okamihoch zúrivosť vychladne ako mávnutím čarovného prútika. A človek ostane ticho stáť. Pokorne.

E.S.Posthumus – Cartographer

4 decembra, 2008

obal albumu E.S.Posthumus - Cartographer (cover)Kúpil som si nový album. To samotné samozrejme nestojí za zmienku. Navyše, nie je to nič nové – album bol vydaný už v januári 2008. Ale spája sa s ním príjemný príbeh: Continue Reading »

Slovenská obchodná inšpekcia potešila

2 decembra, 2008

Zahračničný spam ma v zásade až tak veľmi neobťažuje. Niežeby nebol. Ale kombinácia serverových a lokálnych riešení je relatívne postačujúca. A priznávam, že do hry vstupuje aj tichá rezignácia pre nemožnosť efektívne sa brániť právnymi, resp. netechnickými prostriedkami. O to viacej hnevá miestny spam, zasielaný slovenskými spamermi. Continue Reading »

Cigarety a pár cukríkov prosím

7 novembra, 2008

Udialo sa pred chvíľou: Rozmaznal som sa. Do kávy si lejem veľa mlieka. A dnes mlieko došlo. Situáciu zachraňuje rýchly presun z kancelárie do malého obchodíku cez ulicu. Predo mnou pár iných zákazníkov. Robotník, ktorý si kupuje salámu vo váukovom balení, tresku a vodku. A pred ním dve deti. Staršia z dvojice nemá viac ako 14 rokov, mladšieho odhadujem na 8-9 rokov. Kupujú cigarety. Najprv ona – vybrala si, zaplatila, odišla. Potom on – vybral si značku, zaplatil, zobral výdavok. Už dvíhal nohu na odchod, ale jeho zrak sa naďalej upieral na cukríky, vyložené na pulte. Nakoniec neodolal a dokúpil si aj tie. Sladké detstvo! Continue Reading »

Aj Samo nepozerá, aj Samo je šťastný

30 októbra, 2008

Sama si pamätám ešte z detstva. Hoci sme nikdy nepestovali nejaké veľké kamarátstva, pretože ten pár ročný vekový rozdiel robil svoje, dá sa povedať, že sme vyrastali vedľa seba. Keď som na neho pred nedávnom narazil na webe, jeho blog rýchlo skončil v mojej RSS čítačke. Dobrý štýl písania, zdravé názory a hlavne – niektoré jeho spomienky sa dotýkajú aj môjho detstva.

Sú veci, ktoré sú len naše, patria len tatranským deťom. Bývalým tatranským. Bývalým detom. (Napríklad Vyrastať vo Vysokých Tatrách a druhý diel.) Continue Reading »

Psycho

11 augusta, 2008

Jeden rozhovor počas uplynulého víkendu mi to pripomenul…. Po prvý krát to spomenula priateľka, v tom čase študentka psychológie, asi pred desiatimi rokmi. Odvtedy mi to nezávisle povedalo viacero ľudí a aj moje subjektívne pozorovanie to potvrdzuje: viac ako 50% študentov psychológie (a pravdepodobne aj psychiatrie) si tento študijný odbor vyberá preto, lebo sami majú nejaký nevyriešený osobný problém od obyčajnej túžby porozumieť sám sebe až po vážne traumy. Continue Reading »

Čítal som: Ruže pre Algernon

27 júna, 2008

Kedysi dávno, keď som bol ešte ockovi pod srdiečkom napísal Daniel Keyes poviedku Ruže pre Algernon. (orig.: Flowers for Algernon) Ja viem, všetci ju už čítali. Ja až doteraz nie. Ale stálo to za to. Empatia, ktorou sa autor vcítil do hlavného hrdinu, je ohromujúca. A kým pretrváva tento silný zážitok, dávam poviedku do pozornosti:

Ja teraz idem. A nechám Ruže pre Algernon pomaly a potichu doznievať….
Sila sa často skrýva. Medzi riadkami.

Zhúlení pomarančoví markeťáci

22 júna, 2008

Mám svoje nedostatky a slabé stránky, ale zatiaľ mám pocit, že moja orientácia v časopriestorovom kontinuu je ešte stále v poriadku. 21.júna bol letný slnovrat, však? Tak čo, do čerta, v tento deň robila v mojom mobile táto SMS:

Volate neuveritelne vela v sieti Orange? Prave Vam sa oplati aktivovat si u nas vianocny pausal Den teraz len za 499Sk mesacne. Stastne a vesele leto!

To sa nedá vysvetliť len obyčajným teplom, ktoré udrelo na mozog. Na marketingovom u Pomarančov musia mať k dispozícii kvalitný matroš.

A mimochodom, skutočne nedokáže tento mobilný operátor posielať reklamu na svoje produkty svojim klientom cielenejšie?
Nevolám neuveriteľne veľa. Dokonca nevolám ani veľa. Skôr mám problém minúť svoj paušál. Viem to ja – a subjekt, ktorý eviduje všetky moje hovory a faktúruje mi ich, by to mal vedieť ešte lepšie. Tak prečo sa ma na to pýta?

Páni hudobníci

17 januára, 2008

Včera večer sa zastavil kamoš James Evans z Heaven´s Shore. Pokecali sme a pozreli pár videí z jeho posledného koncertu. Či skôr jamu. A keďže sú dobré, tak sa o ne podelím:

Obe tieto videá sú zaujímavé tým, že James sa so svojimi spoluhráčmi nikdy pred tým nevidel. Stretli sa polhodinu pred vystúpením a rovno išli na vec.

Niet nad príjemne strávený večer. Také návštevy mám rád.

Sídliskový nezáujem nemusí byť pravidlo

14 septembra, 2007

Ľudia žijúci na sídliskách sa vraj väčšinou nezaujímajú o svoje okolie, nepoznajú ani len svojich susedov a kašlú na všetko, čo sa ich netýka a na každého, kto nepatrí do ich sociálneho sveta. O to viac poteší, keď sa objaví výnimka z tohto pravidla.

Mám skvelého brata. Ale občas sa mu stane, že zabúda na drobnosti – doklady, kľúče a podobné vecičky. Včera zabudol zavrieť na svojom čerstvo kúpenom aute zadné okno. Auto nechal parkovať pred bytovkou a odcestoval mimo Bratislavy. (Techničák vo vrecku, kľúče od auta doma na stole.) Večer po 20:00 mi volá do práce, aby som všetko nechal a urobil pre neho drobnú službičku, pretože ho zháňali policajti: vraj má na aute otvorené okno. Prácu som teda opustil skôr, než som plánoval (keďže nie som štátny úradník ani bankár, piatok na obed u mňa nepadla…)

Po príchode ma čakala policajná hliadka, bratov kamoš ktorý to mal bližšie a preto bol vyslaný na miesto s predstihom a malá skupinka miestnych tetušiek.

Rekonštrukcia udalostí: Brácho nechal okno na pravých zadných dverách dokorán. Okolo išla milá pani ktorá si všimla dokorán otvorené okno na odparkovanom aute, oznámila to polícii ktorá poslala hliadku, v databáze našla majiteľa a kontaktovali ho. A ten telefonicky delegoval úlohu vyriešiť vzniknutú situáciu mojej maličkosti.

Milá a príjemná skúsenosť. Je skvelé, že tu žijú ľudia, ktorým nie je svet naokolo úplne ukradnutý.

Next »