Kompromis poteší, ale mne nestačí

Február 4th, 2010

“Kompromis je vždy čiastočná prehra na oboch stranách.”
(Naše súkromie je eldorádom osobnej diktatúry)

Kompromis je akceptovateľný a prijateľný záver diskusie, môžeme ho hodnotiť pozitívne. Ale každý kompromis v sebe obsahuje esenciu s trpkou príchuťou, pretože nevyhnutne končí výsledkom “prehra-prehra”. A stratégie, v ktorých prehrávajú obe strany, nepatria medzi najúspešnejšie.

V okamihu, keď sa dokážeme posunúť do vyššieho levelu “hry”, otvárame príležitosti pre iné stratégie, ktoré skončia situáciou “výhra-výhra”.

Takéto stratégie dokážeme úspešne uplatňovať v interakcii s ľuďmi, na ktorých nám naozaj záleží. Ak miluješ svoju manželku, nepotrebuješ nad ňou víťaziť, jej dobro leží v stredobode tvojho záujmu, budeš ju počúvať, budeš sa snažiť pochopiť ju, až potom sa budeš usilovať, aby aj ona pochopila teba. Ak ťa tvoja manželka miluje, nepotrebuje nad tebou víťaziť. Tvoje dobro leží v stredobode jej záujmu, bude ti načúvať a bude sa snažiť pochopiť ťa, atakďalej, atakďalej… A čo je úžasné? Že z toho profitujú obe strany.

Zásadnou otázkou ostáva, či túto stratégiu dokážeme preniesť aj do verejného priestoru. Skutočne získame vtedy, ak získajú aj tí druhí. Nič proti kompromisom, sú potrebné a niekedy sa inak nedá. Dokážeme to však posunúť ďalej, do našich zamestnaní a firiem, do našich obcí a regiónov, cirkví a MVO, do politiky?

Trackback URI | Comments RSS

Leave a Reply

For spam filtering purposes, please copy the number 1323 to the field below: