Začala vojna fanúšikov prezidentských kandidátov?

22 januára, 2009

Je celkom zaujímavé sledovať malú búrku v pohári vody: fanúšikovia Ivety Radičovej a Fera Mikloška si to začali na webe „rozdávať“. Jedni kydajú na druhých, že sú neoliberáli / neokonzervatívci (podľa toho, z ktorej strany sa vedie paľba). Zvádzajú svoju malú, smiešnu, nedôležitú a neperspektívnu vojničku, ktorá aj tak nikomu nepomôže – a nič zásadné nevyrieši. Napríklad Michal Hvorecký publikoval na webe mojaprezidentka.sk článok Prečo určite nie Mikloško:

Poslanec František Mikloško je dobrý človek. Jeho zásluhy v boji proti totalite a za slobodu sú nespochybniteľné. … jeho program väčšinu slovenských voličov neoslovuje. Prieskumy potvrdzujú, že je opäť nezvoliteľný. … Netají sa veľmi konzervatívnym videním sveta, a to až takým, že ho nevolia ani mnohí konzervatívci. … Je vyznavačom Vatikánskej zmluvy … Páni Mikloško a Palko boli otvorene proti zavedeniu Eura, proti Lisabonskej zmluve a Európska únia podľa nich mala Slovensku priniesť iba „oslabenie tradičnej rodiny, manželstva, propagáciu alternatívnych životných štýlov, homosexuálnych partnerstiev, interrupcie, feminizmu“. … Podľa pánov Mikloška a Palka je „homosexualita hriechom“ … (Pán Mikloško) nepodporuje právo žien rozhodovať slobodne a samostatne o svojom tele. … Presadzoval Lex Hlinka … Z nepochopiteľných dôvodov sa 18. novembra 1991 zúčastnil na pohrebe komunistického prezidenta a normalizátora Gustáva Husáka. … Okrem toho bol Mikloško podporovateľom Georga W. Busha, i keď je pravdou, že hlasoval proti vyslaniu slovenských jednotiek do Iraku.

Mikloškovi fanúšikovia sa (nielen na facebooku) zmobilizovali a v diskusii vyjadrili svoj nesúhlas.

Na jednej strane si všetci veľmi dobre uvedomujeme, že Fero Mikloško skutočne nepatrí medzi zvoliteľných kandidátov. Na druhej strane ani Iveta Radičová nebudí nadšenie úplne všade. Fantasticky sa k tomu vyjadrila Andrea Kaľavská na svojom blogu:

I. Radičová nemôže za to, aký je I. Gašparovič. Ale môže za to, že rezignovala na súperenie, do ktorého mohla priniesť vlastné výzvy a myšlienky. Namiesto toho, aby sa postavila Gašparovičovi čelom, rozhodla sa pre nudné stíhacie preteky, na konci ktorých nikto nečaká prekvapivý záver.

Snaží sa povedať všetko a nič. Jej cieľom je byť ako zlatý dukát, ktorý má každý rád. Nikoho si nechce pohnevať, nikoho uraziť, nikoho vyrušiť. Výsledkom je, že sa na voličov valia slová ako národ, vlasť, zdravie, rodina, pracovné miesta, mladé rodiny, dôchodcovia, demokracia, spravodlivosť, solidarita … Nedajú sa zapamätať, nedá sa o nich diskutovať a nedá sa v nich rozlíšiť, kto ich hovorí.

Pripájam sa. Môj dojem je, že Iveta je (a bude) rovnako bezobsažná a nezaujímavá ako Ivan. Takže je to vlastne jedno. Azda jediný rozdiel by bol v pohlaví. Mať na Slovensku prvú prezidentku je niečo také ako prvý černošský prezident USA. Zdá sa mi to málo. A nie som sám – Juraj Petrovič na sudorovinách pridal podobný názor:

Už mám toho naozaj plné zuby. Nadšenci pani Ivety ma donekonečna bombardujú nezmyslami. … kopec stádoidnej hlušiny, v ktorej chýbajú akékoľvek náznaky nejakého zmyslu. Akýkoľvek pozitívny dôvod voliť pani Ivetu za prezidentku.

Nie je komunistka a ani nebola. Fajn, ale nie je to trochu málo?

Je sociologička, a teda rozumie ľuďom. No, nejeden psychológ, psychiater, ale niekedy aj obyčajný bača rozumie ľuďom lepšie ako študovaný sociológ s titulmi pred a za menom dlhšími, ako meno samotné.

Je žena, bola by prvá prezidentka Slovenska. Nehnevajte sa na mňa, ale samotné vlastníctvo dvoch X-chromozómov nie je pre mňa o nič lepšia (ale ani horšia) kvalifikácia na úrad prezidenta, ako čierna, či biela pleť, slovenská, či akákoľvek iná národnosť, rasa, náboženské presvedčenie, sexuálna orientácia, majetok, alebo trebárs vlastníctvo boxera, či dvoch angorských mačiek.

Koksákovina: Prečo zatiaľ nebudem voliť Radičovú

Ty brďo, a čo ďalej? Tieto prezidentské voľby vyzerajú ešte beznádejnejšie ako všetky predchádzajúce volebné dilemy.