Vážený obchodný partner

30 decembra, 2009

Ďakujeme za Vašu obchodnú ponuku. Je relevantná k predmetu našej činnosti, preto som ju neoznačil ako spam. Venoval som jej pár okamihov svojho času a pokúsim sa vysvetliť, preťo ju hádžem do koša:

  • Ponuku mi posiela osoba ženského pohlavia z nič nehovoriacej a nesúvisiacej e-mailovej adresy @zoznam.sk.
  • V ponuke sa ako konktantá osoba uvádza iný človek – tentokrát mužského pohlavia. Ako konktantá adresa je uvedený e-mail z konkurenčnej freemailovej služby @pobox.sk.
  • Na webstránke firmy (či čo to je?) je všeličo, ale kontakty chýbajú.
  • Organizátor, ktorý je na webe uvedený, sa nenachádza v obchodnom registri
  • To, že sa nakoniec hľadaný obchodný názov našiel v živnostenskom registri znamená len toľko, že som si dal tú námahu dohľadať si informácie, ktoré by na webe mali byť, ale nie sú – a ktoré prezrádzajú, že za ponúkaným produktom nestojí firma – hoci sa web pokúša vzbudiť také zdanie – ale živnostník.
  • A len tak mimochodom: keď už posielate „obchodným partnerom“ nejaké tie prílohy, neprezrádzajte o sebe, že síce máte nainštalovaný MS Office, ale s Excelom pracovať neviete.

Takže ďakujeme za ponuku – ale určite nemáme záujem a nevyužijeme ju.

Nejde mi o konkrétny subjekt, nestojí mi ani za linkovanie. Ale tento prípad ukazuje niekoľko všeobecných, univerzálnych rád:

  • Na obchodnú korešpondenciu nepoužívajte freemailové služby, ale firemný e-mail.
  • Ak máte vlastnú doménu, neexistuje žiaden dôvod – a žiadna prekážka – prečo by ste nemohli mať aj firemný e-mail.
  • Váš web má obsahovať kontakty – či to budú kontakty na „firmu“ alebo na konkrétne osoby, to už závisí od okolností. Ale vždy by malo byť jasné, kto stojí na druhej strane.
  • Ak ste živnostník, freelancer, jednoducho fyzická osoba – nehanbite sa za svoje meno.
  • Obsah korešpondencie, vrátane príloh, by nemal adresáta odrádzať a vzbudzovať dojem neprofesionality. Argumenty, že ide o obsah, nie o formu, nechajte diskutérom vo fórach, ktorí tak obhajujú svoju neznalosť (napríklad) gramatiky.

A hlavne: ak niekto nevie dobre pracovať s počítačom, nie je to žiadna hanba. Je to „len“ konkurenčná nevýhoda – aj v obchodnom styku, aj na trhu práce. Hanbou sa to stáva až potom, ak dotyčný nevie pracovať s počítačom, no nevadí mu to a nič s tým nerobí. Taký prístup hraničí s hlúposťou. Pritom je to jednoduché: každý týždeň sa naučím niečo nové, aspoň jednu vec. To je mimochodom úspešná stratégia nielen pri práci s počítačmi a nielen pri biznise.