Načo je škola?

4 februára, 2009

Workaholic cituje Setha Godina a ako učiteľ sa zamýšľa nad otázkou, načo je vlastne škola – a čo spoločnosť očakáva od pedagógov.

Cílem vzdělání je

  1. Stát se informovaným občanem. (obyvateľom, človekom)
  2. Být schopen číst pro potěšení.
  3. Získat základní dovednosti pro získání zaměstnání.
  4. Zvládat standardizované testy.
  5. Sjednotit společnost – alespoň trochu.
  6. Odfiltrovat nebezpečné myšlenky
  7. Nabídnout dětem něco na práci po dobu, kdy jejich rodiče vydělávají peníze.
  8. Naučit budoucí občany, jak zapadnout.
  9. Naučit budoucí občany toužit. (v origináli sa hovorí o konzumentoch – zákazníkoch)
  10. Vybudovat sociální síť.
  11. Vytvořit budoucí vůdce národa, kteří nám pomohou soutěžit na světové úrovni.
  12. Učit se pro učení.
  13. Pomáhat lidem, aby se začali zajímat o své okolí a stali se produktivnější.
  14. Sebrat zbraně proletariátu.
  15. Vybudovat základy, pod které nemůže „běžný“ člověk klesnout.
  16. Najít a oslavovat zázračné, geniální a talentované osobnosti.
  17. Naučit děti pravidelně cvičit, správně se stravovat a předcházet zdravotním problémům.
  18. Naučit budoucí občany poslouchat autority.
  19. Naučit budoucí všechny zaměstnance dělat to stejné.
  20. Zvýšit zájem o umění a kulturu.
  21. Naučit kreativnímu myšlení a dovednost řešit problémy.
  22. Odstranit problémy s pravopisem.
  23. Zlepšit emoční inteligenci.
  24. Snížit zločinnost pomocí občanské výchovy a etiky.
  25. Zvýšit porozumění tomu, jak správně žít.
  26. Zajistit, aby měly sportovní týmy dostatek hráčů.

  27. Vychovať budúcich vedcov, ktorí rozvinú úroveň poznania (v medicíne a technológiách)

via WORKaholic BLOGuje » Nač je vlastně škola?.

Čo od školy určite neočakávam:
Uniformitu, konformitu a (pod)priemernosť ako (pseudo)ideál sme tu už mali. Dodnes sa na školách stretávame s tým, že nie je zdravé vyčnievať z davu, že treba držať hubu a krok. Škola by nemala učiť ako zapadnúť, ako sa prispôsobiť, ako pokorne a poslušne sklopiť hlavu a nemala by oslavovať priemernosť. Preto škrtám zo zoznamu body 8,12,18,19 a zvezie sa s tým aj bod 5. Na druhej strane, ani opačný extrém – elitárstvo – nie je riešenie. Preto odmietam aj body 11 a 16. To, že oba tieto extrémy sú v súčasných školách prítomné, považujem za patológiu.


Čo v zozname považujem za nezmyselné a/alebo zbytočné:
4 – Testy (štandardizované i neštandardizované) by nikdy nemali byť cieľom, ale len jedným z viacerých možných prostriedkov ako dosiahnuť niečo iné: napríklad identifikovať vhodnejších kandidátov pri výberových konania, diagnostikovať poruchy a pod.
6 – Na elimináciu nebezpečných ideí škola nemá nástroje. Svojimi pravidlami síce môže dosiahnuť čiastočné potlačenie verejných prejavov, ale takéto správanie bude vynútené, účelové a nepovedie ku skutočnej zmene zmýšľania.
14 – Chudáci proletári všetkých krajín, spojte sa! 🙂 Ale rýchlo! Školy sa postavia proti vám a zoberú vám vaše „zbrane“…
24 – Morálny vývin prebieha inak, ako učením sa na občianskej náuke. Znižovanie zločinnosti nie je úlohou učebníc, písomiek, známok na vysvedčení. Takéto očakávania sú nerealistické.
26 – V našom stredoeurópskom priestore takéto previazanie nefunguje


Čo očakávam od školy ako minimálny štandard:
15 – Škola by skutočne mala vytvoriť základy, pod ktoré bežný jednotlivec neklesne. Pod tento hlavný cieľ môžeme integrovať aj ďalšie body:
3 – Po absolvovaní vzdelávecieho procesu by jednotlivec mal byť schopný nájsť si zamestnanie a postarať sa o seba po ekonomickej stránke.
7 – na prvý pohľad má tento cieľ sarkastický nádych. V skutočnosti je však táto úloha školy plne legitímna. Pokúsim sa o extrapoláciu: existujú ľudia, ktorí chodia do práce len preto, že musia – aby si zarobili na živobytie. Práca ich nebaví, nenapĺňa, nie je priestorom ich sebarealizácie. Ale pracujú – lebo musia. Podobne aj deti z rodín, pre ktoré vzdelanie nie je hodnota, nevidia iný zmysel škola, ako „stráženie“ a „vyplnenie času“.
10 – Ak pod pojmom sociálna sieť nerozumieme Facebook, ale skôr existenciu širších vzťahov –
17 – človek by očakával, že základné sebaosblužné návyky bude dieťa ovládať už pred nástupom do školy. Škola však môže prispieť k tomu, aby sa takéto návyky posilnili.
22 – Nie je gramotnosť ako gramotnosť.


Nadštandard – pre záujemcov:
1 a 2 – Opäť zopakujem to isté: nie je gramotnosť ako gramotnosť. Schopnosť pracovať s informáciámi a prípadne čítať pre vlastné potešenie nie je minimálny štandard, ale pre úspešný život to je nevyhnuťnosť. Doslova.

9 – Na prvý kukuč som chcel bod vyškrtnúť, pretože motivácia má trochu inú štruktúru, než s akou pracuje škola v rámci vzdelávacieho procesu. Túžby sú vlastné a prirodzené každému. Ak však budeme hovoriť o konzumentoch – teda klientoch a zákazníkoch, dostaneme sa k inému významu. Skutočne mi na školách chýba mediálna výchova, ktorá deťom pomôže naučiť sa rozlišovať správu od reklamy, posudzovať objektívnosť, brániť sa mediálnym manipuláciám atď. Nebudem sa o tomto bode zbytočne rozpisovať – skvelo to už rozviedol Piki vo svojom článku Učme decká narábať s reklamou vôkol nás.

13 – Stať sa proaktívnym je jedným z predpokladov úspešného a šťastného života. Detaily však presahujú rozsah článku, píšem si to ako námet do budúcnosti.

20 – Opäť sa dostávame ku gramotnosti v jej kultúrnom význame, ale dodávam, že škola by mala nielen zvýšiť záujem o kultúru, ale aj pomôcť deťom naučiť sa využívať výdobytky civilizácie (ehm).

21 – Kreativita dnes letí. 😉 A po období priemernosti je to aj pochopiteľné, aj žiadúce.

23 a 25 – Emocionálna inteligencia či správny život sú neskutočne vágne pojmy. Kto je autorita na to, ako správne žiť? A čo je to tá „emocionálna inteligencia“? Buzzword? Ak sa však pozrieme na tieto fenomény hlbšie, ich význam sa stane viditeľnejším.

27 – Schopnosť svojim dielom prispieť k rozvoju (nielen) poznania, ktoré ako civilizácia máme, považujem za akúsi deliacu čiaru medzi zbytočnými a užitočnými ľuďmi.

Pre úplnosť musím dodať, že všetky tieto nadštandardné služby nie sú a nemôžu byť úlohami osamotenej školy, vytrhnutej zo širšej siete. Takéto ciele sa dajú dosahovať len spoločným úsilím rodín, škôl, krúžkov, neziskoviek, cirkví, športových klubov, umeleckých škôl, atď.



Podčiarknuté a spočítané:
Pre svoju osobnú potrebu mám túto tému už pár rokov zodpovedanú. Nehovorím len o škole – lebo skončím pri bifľovaní, známkach a stresovaných učiteľkách. Hovorím skôr o edukácii. Tak sa nezameriam len na inštitúciu školy, ale na človeka. Po absolvovaní edukačného procesu by dieťa – pravdepodobne už dospelé – malo byť schopné:

  • postarať sa o seba po ekonomickej i sociálnej stránke


  • nadviazať a udržiavať medziľudské vzťahy od tých najvšeobecnejších (napríklad spolunažívanie so susedmi, fungovanie v pracovnom kolektíve), cez kamarátstva a priateľstvá až po naintímnejšie – schopnosť založiť rodinu a vychovávať deti.


  • primerane prispôsobovať svoje konanie zmeneným podmienkam – adaptovať sa


  • rešpektovať formálne a neformálne pravidlá: zákony, práva druhých…


  • využívať možnosti civilizácie a kultúrne hodnoty a v rámci svojich možností prispieť k ich ďalšiemu rozvíjaniu

    • (via Emil Komárik)

Celkom jednoduché, nie?

Tags: , , , , , , , , , , , , , , ,