Čo trápi umelcov?

14 mája, 2008

Tak napríklad členov opery a baletu Slovenského národného divadla trápi, že dodnes nemajú vlastný bufet. Môžu síce využívať bufet v zákulisí činohry, no ako hovorí oznam na dverách bufetu – v čase obeda majú prednosť členovia Činohry SND.
(Zdroj: Čobejová, E.; Kušnierik, J. – SND: viac ako rok po. Týždeň 20/2008 – prístup k plnému zneniu článku je spoplatnený)

Hoci výhodou novej budovy SND mala byť lepšia kooperácia všetkých súborov. Realita podľa uvedeného zdroja vyzerá asi takto:

  • niet ochoty prepožičiavať si skúšobne
  • skúšobne a technika nie sú využívané efektívne
  • zamýšľané lepšie prepájanie súborov nádherne ilustruje práve vypichnutá situácia s bufetom

A projekt centralizácie niektorých činností na úrovni generálneho riaditeľstva – ako napríklad správa budov a technických zariadení, marketing, či financie? Absurdistan SND ilustruje výrok:

„…nemali by sme byť spolu viacej prepojení… Mala by sa znovu prehodnostiť miera centralizácie. A keď už centralizácia, tak v každom prípade by právo veta mal mať šéf súboru.„

Že je to logicky nekonzistentné? Ale prosím vás, čo čakáte od „umelcov“? Že z toho srší svetonázor leninových bratrancov? To sme si snáď už pri tejto špecifickej skupine populácie zvykli…

Celé by to bolo by to smiešne, keby to nebolo smutné. Pointa? – od nositeľov kultúry (ehm) by človek očakával menej narcizmu, ješitnosti a viacej osobnej zrelosti a integrity.

Dodatok: V SND nikoho osobne nepoznám, nie som s touto inštitúciou v žiadnom obchodnom ani podobnom vzťahu a nemám v tejto oblasti žiadne záujmy.

Tags: , ,