Aj Samo nepozerá, aj Samo je šťastný
Laco 30 októbra, 2008
Sama si pamätám ešte z detstva. Hoci sme nikdy nepestovali nejaké veľké kamarátstva, pretože ten pár ročný vekový rozdiel robil svoje, dá sa povedať, že sme vyrastali vedľa seba. Keď som na neho pred nedávnom narazil na webe, jeho blog rýchlo skončil v mojej RSS čítačke. Dobrý štýl písania, zdravé názory a hlavne – niektoré jeho spomienky sa dotýkajú aj môjho detstva.
Sú veci, ktoré sú len naše, patria len tatranským deťom. Bývalým tatranským. Bývalým detom. (Napríklad Vyrastať vo Vysokých Tatrách a druhý diel.)
Ale dnes som nechcel hovoriť o spomienkach. Pretože aj Samo nepozerá televíziu a jeho dôvody stoja za zmienku:
Občas si pri pive pozriem správy, ale nič sa z nich nedozviem, čo si budeme hovoriť. Nie som ten typ, ktorý potrebuje vidieť ľudské tragédie. … Raz za čas prídem domov a občas aj skúšam sadnúť si pred obrazovku a sledovať vysielanie, ale už jednoducho neviem, ako sa to robí. …
Je mi dobre. Netuším, kto moderuje Smotánku ani Televízne noviny. Tvár Rasťa Žitného som si k menu dokázal priradiť až po tom, čo spáchal. Matne som tušil, že Dara Rollins je tehotná, ale bolo mi to jedno. Nášho ministra som nevidel tancovať, aj keď je to vraj rozkošné. Honzík (tak sa volá, že?) Novotný je pre mňa len meno. Nevidel som ani jeden diel Slovensko má talent, ani tej veci s Elánom, čo bola predtým. Neviem, ako vyzerajú Črepiny s hviezdičkou a aký je rozdiel medzi nimi a Kriminovinami. Ani ma to nezaujíma. Problémy kto s kým, kde a kedy, prečo a prečo nie, idú mimo mňa.
Myslím si, že je asi tisíc rozumnejších vecí, ktoré sa dajú robiť namiesto sledovania pätnástej reprízy príšerného nemeckého akčného filmu. Úprimne, výpovedná hodnota 99% televíznych informácií je nulová a ja sa bez nich zaobídem.
Ako hovorieva Piki: „nenapísal by to lepšie“. Bulvár ma nezaujíma, správy v TV sú informačne chudobné, neobjektívne a hlavne „optimalizované pre priemerného televízneho diváka“. Viem, viem – som arogantný, nafúkaný, snobský a elitársky chumaj, ktorý drvivú väčšinu televíznych divákov – voličov – konzumentov (prosím doplniť podľa vlastného uváženia) považuje za lúzu.
Odkedy som sa zbavil TV (a je to už pekných pár rokov), mám viacej času aj na seba a svoj rozvoj, aj na vzťahy s ľuďmi, na ktorých mi záleží. A práve to sú veci, ktoré v živote stoja za to.
- Pekne zblízka
- Comments(0)
