Nemecký Robin Hood a socialistická logika

15 júna, 2007

Pôvodne som sa chcel pobaviť nad novodobým nemeckým Robinom Hoodom. Nemecký bankár okrádal účty bohatých klientov, neobohacoval sa, ale snažil sa pomáhať chudobným. Keď to malo na neho „prasknúť“, prihlásil sa na polícii, priznal sa a súd ho odsúdil na necelé tri roky odňatia slobody. (ešte nemecký zdroj) Pred mojím bavením sa som však nakukol do diskusií…

Diskusie k článkom na SME však čítam málokedy a ak ich už otvorím, väčšinou v záujme vlastného zdravia rýchlo odchádzam. Dnes ma však zaujal (rozumej: strašne pobavil a zároveň vytočil) príspevok akéhosi XTZ:

Kapitalizmus je statom posvatene okradanie. Napr. majitel skoly na vyucovanie jazykov – ma 10 ucitelov. Od zakaznikov za mesiac zoberie napr. 250 tis.. Ucitelom zaplati napr. 150 tis. Hruby zisk 100 tis. Celu pracu urobili zamestnanci (nejaku organizacnu aj majitel) ale napriek tomu je ohodnonie majitela ovela vyssie ako praca ktoru vykonal. Marx to nazyva NADHODNOTA. Mzdy su nastavene tak aby sa zamestnanci NEMOHLI v rozumnom case odtrhnut a zalozit si vlastny biznis. Treba zarobit na byt, nabytok, deti treba zivit… A nadhodnota (rozumej ukradnute peniaze) zatial vyvolenej kaste podnikatelov plynu. Beriem to, ze majitel si na svoj biznis tiez musel najskor nejako zarobit a ma pravo na to aby sa mu investicia vratila. Ale po istom case uz ludi len vykoristuje…

Keďže tomu trošilinku rozumiem: prvý výpočet môže byť celkom správny. Náklady na ľudské zdroje tvoria v súkromnej školskej inštitúcii významnú časť výdavkov. Takže pán XTZ zvládol matematiku prvého stupňa ZŠ. (250.000 – 150.000 = 100.000 je správny výsledok).

Jeho ďalšie myšlienkové pochody však naznačujú, že inteligencia má svoje hranice, len ľudská blbosť je nekonečná. „Zvyšných“ 100.000,- Sk označil za „nadhodnotu“ a celú ju prisúdil majiteľovi, ktorý tým podľa neho získal neoprávnený a neprimeraný zisk.

Keď od uvedenej sumy odpočítam náklady na nájomné (alebo amortizáciu vlastnej budovy), energie a služby, telefóny, pripojenie na internet, množstvo drobných výdavkov, učebnice a/alebo licenčné poplatky, hardware, software, reklamu, ale aj náklady na mzdovú účtovníčku, pracovný čas majiteľa / manažéra / nepedagogický personál, požiadavky na opravy alebo inovácie vybavenia, atď… tak prichádzam k záveru, že nielenže si svoje Ferrari tak skoro nekúpim, 😉 ale veľmi rýchlo budem musieť zvýšiť ceny školného, zefektívniť pracovné procesy a možno prepustiť pár „vykorisťovaných“ učiteľov, ktorých práca neprináša očakávané výsledky.

Ehm, možno by ujovi XTZ z jeho obmedzenosti pomohlo pár týždňov v mojej kancelárii, kde by mohol všetko vidieť na vlastné oči. Ale potrebujem ja pri sebe takého debila?

4 komentáre to “Nemecký Robin Hood a socialistická logika”

  1. Anonymon 15 jún 2007 at 21:11

    …nie „debila“ isto vedla seba nepotrebujes … nestaci Ti spolahliva
    prava ruka ? Alebo clovek, na ktoreho sa v Tvojej nepritomnosti
    mozes plne spolahnut a prenechat mu zopar veci ? … no a tak sa Ti viac
    dari moct si svoj cas zefektivnit a tym padom by si mal o chvilku aj to
    „svoje Ferrari“ … aj ked si myslim, ze to nie je to prave co by si chcel …

  2. lacoon 15 jún 2007 at 21:25

    [1] – pravda, v skutočnosti Ferrari nechcem. Ale o tom článok nebol a Ferrari je tam len ako hyperbola nás, vykorisťovateľských kapitalistov, hoci ani tým majiteľom nie som.

  3. dodinekon 16 jún 2007 at 06:36

    Nuz, neda sa nesuhlasit, ak niekto ovlada matematiku prveho stupna ZS, precital dohromady 3 knihy, z coho bola jedna Slabikar, druha Marxove utopie a tretia vlastne basne, tazko zo seba dostane viac nez ubohu pseudosocialisticku analyzu akejkolvek problematiky.. Paradoxom je, ze obmedzenci sa velmi radi vyjadruju k comukolvek, najradsej vsak k tomu o com maju minimalne vedomosti… Ano, poznam na vlastnej kozi ake je menežovať kapital tak aby boli zamestnanci spokojni, stat tiez a aby bankrot nehrozil po kazdomesacnej uzavierke – v dnesnej dobe to chce tolko energie a schopnosti, ze naozaj klobuk dole pred tymi, ktori to zvladaju cestne, s prehladom a s perspektivou ze zajtra s podnikanie nekonci… Ja som si ale radsej zvolil cestu zamestnanca – na socialistickych zamestnancov nemam nervy… 🙂