Keď niekomu nedochádza, kde je hranica

20 júna, 2007

Kedysi v jeseni ma telefonicky kontaktoval akýsi predajca (pravdepodobne brigádnik na telefóne), pracujúci pre spoločnosť Verlag Dashöfer. Ponúkal mi „skvelý CD-ROM so vzormi právnych zmlúv“ a podobných dokumentov. Keďže som práve riešil niekoľko úloh, kde by som s dobrými vzormi ušetril trochu času, súhlasil som so skúšobnou lehotou, počas ktorej som mal možnosť CD odskúšať a rozhodnúť sa, či si ho kúpim alebo vrátim. (Vrátil som ho.) Obratom som obdržal e-mail, ktorý som mal potvrdiť. Potvrdil som. A od tej doby mi však začali chodiť rôzne reklamné e-maily.

Nahliadnutie na stránky spoločnosti mi prezradili, že som s tým de facto súhlasil:

„Poskytnuté údaje môžu byť použité na marketingový výskum, teleslužby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce i budúce produkty, prípadne služby alebo iné médiá v skupine Verlag Dashöfer. Údaje budú použité výhradne skupinou Verlag Dashöfer a nebudú poskytnuté tretím osobám. Vaše dáta môžete nechať kedykoľvek zmeniť alebo vymazať.“

OK, povedal som si, nechám to tak. Lenže množstvo reklamných e-mailov začalo narastať a začali mi chodiť aj z ďalších webov, ktoré podľa sk-nicu patria tejto vydavateľskej skupine. S trochou nadsádzky môžem povedať, že okrem ponuky na viagru, rolexky a zväčšenie penisu som už dostal všetko.

So zahraničným spamom nemám nejaký významný problém, väčšinu dokážu odfiltrovať serverové filtre poskytovateľa, ktorého služby používame. (Vďaka!) Slovenský spam však vo mne vzbudzuje reakcie nie nepodobné alergii. V takých prípadoch si vyberám niektorú z týchto reakcií:

  • Ak mi napísal akýsi Jožko Mrkvička či iný remeselník, stolár, že by mi rád ponúkol svoje služby a z e-mailu je zrejmé, že chlapíkovi počítač doniesli pred mesiacov a na internet sa pripojil minulý týždeň, mávnem rukou a e-mail vymažem. (nie, moja ochota robiť osvetu a vychovávať má svoje hranice)
  • Ak mám náhodou dobrú náladu a ide o konanie „len na hrane“, uspokojí ma zaradenie odosielateľa do spamového koša a blokovanie prípadných ďalších e-mailov.
  • Ak však dostanem vyslovene hnusný spam, reagujem slušne ale razantne. Na slovenskú obchodnú inšpekciu som sa zatiaľ nemusel obracať, moje varovanie zaberalo. Dokonca som sa v jednom prípade dočkal aj slušného ospravedlnenia.

V máji t.r. som dostal ďalší obťažujúci e-mail, tentokrát od spoločnosti Praxis-Media. Práve som mal tú správnu náladu na poriadne ostrú odpoveď. Vlastnícke vzťahy podľa obchodného registra však naznačili, odkiaľ vietor fúka. Takže namiesto ostrého e-mailu som len slušne požiadal obe spoločnosti – Praxis-Media s.r.o. a Verlag Dashöfer – aby moju e-mailovú adresu (našťastie majú len jednu) 😉 odstránili so svojej databázy.

Dnes mi prišiel ďalší spam, tentokrát z webu enoviny.sk, ktorý tiež patrí vydavateľstvu. Som sklamaný, že relatívne veľká a svojim spôsobom významná spoločnosť na trhu nepozná mieru. Neviem, koľko majú databáz a ako s nimi narábajú, ale nemám záujem zisťovať to – svoju žiadosť som poslal spoločnosti a nemienim sa vybavovať so zástupcom každého ich webu samostatne. Navyše, keď som sa na tých weboch neregistroval a moju e-mailovú adresu si zjavne „nazdieľali“. Ale nemienim sa ani rozčuľovať.

Jednoducho som sa rozhodol, že idú do blacklistu. Nielen e-mailového, ale i obchodného. Táto vydavateľská skupina odo mňa nedostane ani korunu za žiaden z produktov či služieb, ktoré sa mi snažili natlačiť spôsobom, ktorý nepozná mieru a skacká na hrane zákona.

Záverom už len jedno odporúčanie pre kohokoľvek, kto to ešte stále skúša pomocou reklamných e-mailov, newslettrov, či iným spamom – berte vážne Ronyho dobré rady:

  • v každom mailingu dajte možnosť odhlásiť sa a to dvomi spôsobmi: prostredníctvom vašej webstránky najlepšie jednoduchým kliknutím ale zároveň aj zaslaním odpovede mailom.
  • Pre prípad, keď už nie je možné aby sa odhlásil ten istý človek ako sa prihlásil, musíte zabezpečiť, aby mohol adresu odhlásiť aj niekto iný:

  • priamo na úvodnej stránke vášho webu musíte mať viditeľný odkaz na NEWSLETTER, kam kliknem a zobrazí sa mi nielen prihlásenie ale aj odhlásenie, …
  • po odhlásení z webu je asi zbytočne posielať všelijaké potvrdenia o odhlásení na adresu, ktorá už neexistuje. Najsprostejší nápad je v potvrdení žiadať ešte spätnú reakciu na príjemcovi a až potom skutočne odhlásiť,
  • odhlásenie z mailingu znamená želanie zmazať emailovú adresu z vášho informačného systému. Neponechávajte si ju nikdy dostupnú a po odhlásení ju už nikdy na nič nepoužite!

Na mojej čiernej listine skončili:
dashofer.sk – enoviny.sk – eseminare.sk – onlineknihy.sk – onlinekurzy.sk – fulsoft.sk – praxismedia.sk